Čo je srdcový infarkt a ako vzniká?

Srdcový infarkt (infarkt myokardu) neprichádza len tak z ničoho nič.

Je to následok predchádzajúceho dlhoročného ochorenia krvných ciev, ktoré prebiehajú v srdcovom svale a zásobujú ho kyslíkom a výživnými látkami.

Tieto cievy sa nazývajú koronárne, alebo tiež  venčite podľa ich zvláštneho priebehu a vetvenia.

Ochorením, ktoré srdcovému infarktu predchádza, ale ktoré nemusí nutne viesť k infarktu, je artérioskleróza koronárnych ciev (koronárna skleróza). 

 

Artériosklerotické cievne zmeny, pri ktorých sa v stenách tepien ukladajú tukové látky a druhotne aj vápnik (kôrnatenie tepien), majú za následok, že steny ciev sa stávajú tlstejšie a strácajú elasticitu. Cieva sa vo vnútri zužuje a krvný prúd je brzdený uloženým tukom a vápnikom, pričom sa vo vnútri postihnutých ciev môžu tvoriť zrazeniny. Keď príde k uvoľneniu takejto zrazeniny, môže dôjsť k  jej neseniu krvným prúdom v oblasti koronárnych ciev, do stále užších a užších cievnych vetiev, kde sa nakoniec  jedna vetva môže viac či menej upchať, až uzavrieť. Koronárne cievy majú srdcový sval akoby rozdelený na časti či určité zóny, pričom každá z nich vyživuje len určitú časť srdcového svalu. Uzavretím jednej vetvy koronárnych ciev má teda za následok, že postihnutá časť nie je zásobená kyslíkom a živinami a vzniká v tej časti infarkt myokardu.

 

Podľa toho, aká je postihnutá koronárna  vetva veľká, podľa toho je postihnutá časť svalu väčšia či menšia. Vážne a nečakané veľké srdcové infarkty vznikajú pomerne málo, najčastejšie sa uzatvoria menšie koronárne vetvy. Tak je postihnutá menšia časť srdcového svalu a ostatné časti srdca môžu naďalej pracovať a čerpať krv ďalej Postihnutá časť srdca sa po niekoľkých týždňoch, v nekomplikovaných prípadoch za 2 - 3 mesiace, zahojí jazvou. Infarktom srdca postihnutý človek si po tomto čase môže postupne a pomaly zvykať na návrat do normálneho života. Veľká časť chorých sa pri dodržiavaní určitého režimu môže dokonca vrátiť k svojmu povolaniu. Nie je však žiadne pravidlo, že k infarktu môže dôjsť len následkom koronárnej sklerózy, artérioskleróza je vo väčšej či menšej miere normálny prejav starnutia ľudských ciev.

 

Príčiny infarktu

Príčiny môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Medzi vnútorné sa zaraďuje dedičnosť, pohlavie a vek. Často sa stáva, že v rodinách, kde sa u rodičov vyskytol infarkt myokardu a ochorenie srdca, vyskytne sa ochorenie aj u ich priamych potomkov. Znovu treba pripomenúť, že táto skutočnosť nie je žiadnym pravidlom. Náchylnosť k cievnym a srdcovým chorobám majú väčšinou muži. V neposlednom rade, ľudia v strednom veku sú chorobou častejšie postihnutí ako v mladšom veku. Medzi vonkajšie príčiny patria známe rizikové faktory - fajčenie, nesprávna výživa a nedostatok pohybu. Väčšiu možnosť získať toto ochorenie majú ľudia vedúci sedavý spôsob života ako v zamestnaní, tak i v domácom prostredí, ktorí prijímajú vysokokalorickú stravu, zvlášť plnú tukov a cukrov.

 

Aký životný režim chráni pred koronárnou sklerózou ?

Štatisticky je dokázané, že menšie percento rizika  vzniku koronárnej sklerózy majú ľudia ťažko telesne pracujúci. Je teda bezpodmienečne nutné, aby ľudia so sedavým zamestnaním využili svoj mimopracovný čas ku zvýšenému telesnému pohybu, ktorý je vôbec najlepším preventívnym ochranným prostriedkom proti starnutiu ciev. I pri skutočne veľkom nedostatku času si môže každý človek nájsť chvíľku pre telesný pohyb, prinajmenšom sa môže denne prejsť, rýchlejšou chôdzou, prípadne aj len cestou do zamestnania a späť. Pokiaľ je pracovisko veľmi vzdialené a na dopravu využíva osobné motorové vozidlo, je v tomto smere, možno pouvažovať na využití napríklad mestskej hromadnej dopravy a časť cesty prejsť pešo a časť použiť mestskú dopravu. Možností je ozaj veľa, je však samozrejmé, že stupeň telesnej námahy musí byť vždy úmerný veku a zdravotnému stavu. Exituje jeden šport, ktorý je možné odporučiť v každom veku, a tým je turistika.

 

Aký životný režim chráni pred koronárnou sklerózou ?

Ako je to s fajčením?

Fajčiari sú proti nefajčiarom v oveľa väčšom riziku, že ich postihne ochorenie ciev, a tým aj nepriamo infarkt myokardu. S priemerným počtom vyfajčených cigariet za deň stúpa percento pravdepodobného ochorenia na srdcový infarkt . Už vyfajčenie jednej cigarety dvíha túto pravdepodobnosť na 29%. Pri fajčení viac ako 40 cigariet ja pravdepodobnosť až 141%. Je preto ozaj dôležité, aby ľudia tento rizikový faktor zo svojho života čo najrýchlejšie vylúčili. 

 

Zhrnutie rád na záver

- nikdy sa neprejedať

- jesť menej tukov

- venovať sa viac telesnému pohybu, športu, turistike. Každodenná prechádzka je minimum, ktoré je

  každý povinný pre svoje zdravie vykonať                                        

- obmedziť počet vyfajčených cigariet, najlepšie je však s fajčením úplne prestať

- vyvarovať sa trvalých starostí a duševnej nepohody

- srdcový infarkt nepodceňovať, ale ani sa ho priveľmi nebáť.

 

 

Infarkt srdca je často len následkom drobných hriechov a priestupkov proti správnemu životnému režimu. Keďže tieto všetci poznajú môžu sa ich vedome a uvedomelo vyvarovať. 

Č​lánok má informatívny charakter a nie je právne záväzný.