Varenie a stolovanie pomocou zmyslov

Nechajme sa očami, nosom a ústami priviesť pri varení a jedení pripravenej stravy až k vrcholom kuchárskeho umenia.

Aby bolo pripravované jedlo skutočne kvalitné a chutné jeho príprave sa plne venujeme. Skutočný kuchári jedlo pri varení nielen ochutnávajú, ovoniavajú, ale aj ohmatávajú a s trochou nadsádzky možno povedať že ho počúvajú. Táto zvýšená vnímavosť určuje rozdiel medzi obyčajnou a labužníckou kuchyňou.

Pred každou prípravou pokrmu si umyjeme ruky. S potravinami zaobchádzame s láskou a musíme si uvedomiť svoju úlohu pre výživu seba, rodiny a priateľov, ktorým jedlo pripravujeme. Pri príprave jedál používame kvalitný riad, ktorý zachováva vitamíny, minerály a chuť pripravovaných potravín. Pre varenie zeleniny je nevyhnutný parák. Koreňová a listová zelenina varená vo vode väčšinu vitamínov a minerálov stratí. Ovocie a zeleninu umyjeme, očistíme a nakrájame až tesne pred použitím. Takto zabránime zničeniu rastlinných buniek kyslíkom - oxidácii a tým strate výživovej hodnoty. Kvalitné a doma pripravené jedlo je investícia, ktorá sa vráti v podobe dostatku energie nášho tela a v príjemnom pocite. Používajme preto vždy len kvalitný a čerstvý tovar, najlepšie prísady, oleje, bylinky a korenia. Každá prísada zmení chuť, vôňu a farbu pokrmu. Predpokladá sa, že jedlo, ktoré na pohľad dobre vyzerá, bude mať aj lepšiu chuť. Za roky nadmerného solenia a korenenia jedál s prílišným používaním tukov sa však naše chuťové bunky otupili a tak sa veľa krát stráca skutočná chuť potravín. Preto k používaniu prísad pristupujme rozumne a nesnažme sa za každú cenu prebiť prirodzenú chuť napríklad čerstvého šalátu tým, že ho prelejeme množstvom ostro - slaného dressingu.

Je umenie, pri ktorom využijeme všetky zmysly. Dekoratívne naaranžované jedlo na tanieri, upravený a prestretý stôl lahodí oku a pozdvihne náladu. Malo by byť samozrejmým rituálom aj keď konzumujeme pokrm sami.  Vnímanie jedla zrakom rozhoduje o tom, aký úžitok pokrm prinesie. 

Ľudské zmysly uvedú do činnosti celú tráviacu sústavu. Aby sme mali z konzumovaného jedla skutočný pôžitok, doprajme naším zmyslom aktívne sa zúčastniť.

Zrak - pohľad na pripravené jedlo dokáže zasýtiť dušu. Skôr než ochutnáme, pozrime si detailne všetko čo máme na tanieri.

Čuch - odozva čuchových buniek je na vychutnanie jedla zvlášť dôležitá. Vôňa jedla ovplyvní jeho chuť, preto pred jedením potravu najprv ovoňajme.

Chuť - ochutnajme a pomaly prežúvajme. Všímajme si pocity, ktoré vyvoláva chuť a vôňa jednotlivých prísad.  Keď hryzieme, prežúvame a prehĺtame potravu, precíťme každý  jednotlivý krok. Ak pristupujeme k jedlu vážne, uvedomujeme si, že s každým kúskom prijímame do svojho tela časť prírody. Až päťdesiat percent zažívania sa odohráva v ústach. Nezabudnime preto, že žalúdok nemá zuby. Ak má naše telo dostať z potravy všetky potrebné živiny v čo najväčšom množstve, musíme poslať žalúdku potravu z úst dokonale rozomletú. Prejedanie sa škodí žalúdku, tráveniu a vstrebávaniu potravy. Všetko čo zjeme navyše, aj tak nestrávime a v tele nestrávená potrava vytvára jedovaté zvyšky.

Sluch - je dobré počúvať pri jedle hudbu. Zvlášť upokojujúca prináša harmóniu  a napomáha rytmickému vylučovaniu žalúdočných štiav. Pri počúvaní hudby zvyčajne dlhšie prežúvame každé sústo. Neplatí to však pri počúvaní hovoreného slova. Sústredenie sa na obsah počutého, prípadne rozmýšľanie nad odpoveďou v rámci konverzácie pri stole, konzumáciu jedla zrýchli a jedlo priam hltáme. Po zjedení si uvedomíme, že ani nevieme čo sme jedli. Ak sa konverzácii pri stole nemôžeme vyhnúť je najlepšie počas nej odložiť príbor a nejesť.

Hmat - niektoré druhy potravín konzumujeme rukami. Držanie čerstvého chleba v ruke a cítenie jeho vône je prvým krokom k začiatku tráviaceho procesu v organizmu.

Šiesty zmysel - spoľahlivo nám povie, čo naše telo potrebuje. Stačí ho chcieť iba počúvať a dokázať si vysvetliť prečo máme práve teraz chuť na čokoládu, pomaranč či špenát. Práve chuť na niektorú konkrétnu potravinu signalizuje, že naše telo potrebuje doplniť niektorý vitamín či minerál, ktorý sme mu v potrebnom množstve nedodali, alebo ho nadmerne pri niektorej činnosti spotrebovali.